Skúšal som ja hľadať štastie
v láske, kartách osude,
s pomyslením že to také
hrozne ťažké nebude.
V láske hory prenášal som
prekonával vzdialenosť,
no po tisíc päťsto kilometroch
povedal som tak už dosť.
Karty tiež moc nepriali mi
a že som skúšal čo sa dalo!
Esá sa mi vyhýbali
Sediem bolo stále málo.
O osude nehovorím
to by bolo na dlho.
Urobil mi zopár modrín
a pár slučiek na hrdlo.
Jeden večer však stretol som
kamaráta dávneho
Sadli sme si kdesi von
a že čo má nového.
Radosťou srdce naplnil mi
že sa mu dobre vodí
Vo mne sa hneď pohly zimy
a jar znova nadchodí.
Šťastie som našiel
zdielam ho s ním,
smútok hneď zašiel
skončil čas zím.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára