List priateľke

Prečo len básne
písať vo veršoch sa musia
keď lásku nádhernú
len nasilu dusia.

Zahorel som už dávno
silnou túžbou k tebe
bohužiaľ nedal som
znať ti o sebe.

Tvoje oči vľúdne
iste ma prehliadli
teraz keď píšem ti
pýrim sa od hanby.

Nikdy už nezvieš sa
čo k tebe cítim
lásku čo vo mne je
už nikdy neutíšim

Kiež by som dostať smel
šancu moju druhú,
aby som ti ukázal
môjho srdca lásky dúhu.

Stretnutie

Ani neviem ako letí čas,
deti majú deti zas.
Priatelia menia sa na fotky na skutku,
len moje srdce zostáva v zármutku.
Je stratená každá minúta,
čo zostane v albume zamknutá.
Strávte všetok voľný čas
s priateľmi čo majú radi vás

Láska na prvý pohľad

Prvý krát keď som ťa zbadal,
v srdci rozkvitol mi krásny kvet.
Tajne za tebou som sa ohliadal,
zmenila si celučičký môj svet.

Poprvý krát som pery moje,
na tvoje položil
a kvet v srdci pestovaný
do tvojích dlaní vložil.

Leč slnka, vlahy, tepla
nedopriala si mu,
kvietok ten môj drahý
zmizol pod čiernu hlinu.

Srdce moje smúti, stoná,
prečo si len moja premilá,
kvet mojej čistej lásky
tak nedbalo zhubila.

Štastie

Skúšal som ja hľadať štastie
v láske, kartách osude,
s pomyslením že to také
hrozne ťažké nebude.

V láske hory prenášal som
prekonával vzdialenosť,
no po tisíc päťsto kilometroch
povedal som tak už dosť.

Karty tiež moc nepriali mi
a že som skúšal čo sa dalo!
Esá sa mi vyhýbali
Sediem bolo stále málo.

O osude nehovorím
to by bolo na dlho.
Urobil mi zopár modrín
a pár slučiek na hrdlo.

Jeden večer však stretol som
kamaráta dávneho
Sadli sme si kdesi von
a že čo má nového.

Radosťou srdce naplnil mi
že sa mu dobre vodí
Vo mne sa hneď pohly zimy
a jar znova nadchodí.

Šťastie som našiel
zdielam ho s ním,
smútok hneď zašiel
skončil čas zím.

Pozemkový fond

Pozemkové fondy to je super inštitút
povedal si Jano, Ferko "Skúsme niečo vyfúknuť".

Prvý kto nám prinesie vínko značkové
dostane pozemky vo Veľkom Slavkove.

Hocikomu kto nám obálkov po stole plesne
dostane lacno pozemky v Starej lesnej.

Naša vláda nás v tom iba podporí
však predsa iba iným les vyhorí.

Aby aj ľud šancu dostal
zosadíme každý kvartál
celé jeho vedenie,

potom si aj každý človek
čo úplatný je akokoľvek
môže kradnúť bezmedzne.

Hlavu ľudia nevešajte
vláda sa už šetriť chystá

Týmto tempom odpredajov
za pár rokov dozaista

odpredaná bude všetka pôda tuším
pozemkový fond sa dozaista zruší.

Potom novinári už sklopia uši dolu
A štát bude mať už len r.. holú.

Cigaretka

Cigaretka moja drahá,
krásne sa mi z teba ťahá.

Oblak dymu z mojich úst vyteká,
sťa kobra keď útočí na človeka.

Darmo kobra moja premilá
mňa by si len tak ťažko zlomila.

Cigaretky ja sa nevzdám vskutku
Hoc by všetci mali hlavu v smútku.

Rakovina, impotentcia mi nič nevraví
veď ja nie som človek híravý.

Načo by mi to všetko bolo naozaj ?
Veď len fajčenie je môj raj.

Myslím že už prestanem písať verše tieto
závislákom by som sa stal hneď to.

Jediné je moje štastie veliké Vám poviem
že slabosti moje strčiť do veršov môžem.

Dilema mladého developera

Ešte jeden riadok kódu doložím,

a potom sa už na spánok uložím.

Presedel som nad tým celý deň,
dúfam že sa mi teraz bude snívať pekný sen.

V tom sne ale zdá sa mi

behám v kóde, medzi riadkami.

Chyby v ňom stále hľadám

kto vie, možno nejaké zbadám.

Ale či to všetko platné bude mi?

Keď commit do SVN nepôjde mi.

Darmo, nikdo by nepredpokladal že vo sne,

potrebujem VPN a tooly strašné.

Nič to, zajtra ráno môžem znova začať,

zbytočné mi bolo vo sne sa s tým zmáčať.

Ráno zore už sú červené,

ako moje oči znavené.

Zajtra si už s tým dám pokoj, pomyslím si náhlivo.

Pôjdem radšej s kolegami niekam na pivo.